Lenka Mandelíková
Jablonka
Maľujem jablonku,
poviem ti rozprávku.
Tá stala sa naozaj,
teraz pozorne počúvaj!
Kedysi dávno jablonka žila,
preveľa jabĺčok urodila.
Jej lístočky jak odraz rannej rosy,
nesie smelosť vo svojej moci.
Halúzky dlhé a či krátke –
darovala jabĺčka, na te!
Ich chuť jazýčky detské ľúbili,
preto za nimi veľmi smútili.
Cestu k jablonke detičkám ukázal,
deduško láskavý pre ňu nespával.
Okopával ju a polieval,
šťastný pri nej stál.
Ona mu splatila opateru,
košíkom jabĺčok dodala nehu.
Šťava steká z nich prúdikom jemne,
vôňu leta cítiť verne.
Život odvanie mnohé raz,
všetkému pomôže kráľ čas.
Navždy bude jablonka staručká
pripomínať milunkého deduška.
Staré odrody jabĺčok sú veľmi vzácne. V starých záhradách dodnes kraľujú jonatánky, golden delicius, red delicius, ontariá a starkling. Ich podmanivá a navždy zapamätateľná chuť priláka nejedného maškrtníka. Staré odrody jabĺk sú užitočné pri šľachtení nových odrôd – odolnejších voči mrazu, suchu a chorobám. Ak prídeme o staré odrody, tak prídeme aj o veľkú pestrosť chutí, tradícií spracovania a v neposlednom rade o kultúrne dedičstvo našich starých a prastarých rodičov. Preto majme jabĺčka vo veľkej úcte a vážme si ich. Majme na pamäti nesmiernu opateru ľudí, ktorí sa o ne denne starajú.
Jabĺčko, jabĺčko, navonok všedne pôsobíš. Máme ťa nadostač. Bez teba ťažko ako bez soli. Teba a chleba sa nikdy neprejeme. Oddýchneš si v pivničke. Najlepšie ti pri srdečnej vrave. Kedy si ťa vážiť budeme? Keď ťa nebude. Keď sa vrátiš. Keď pochopíme, že si náš národný poklad.