Novinky

        • 28. marec- Deň učiteľov
          • 28. marec- Deň učiteľov

          • Pri príležitosti Dňa učiteľov chcem poďakovať všetkým učiteľom, vychovávateľom, všetkým zamestnancom základnej, materskej školy a školskej jedálne, ktorí sa rozhodli venovať svoj profesionálny potenciál, znalosti, ale aj srdce práci s deťmi – pre deti – deťom. Prajem Vám veľa zdravia, pracovného elánu, tvorivých síl a životného optimizmu. Mgr. Martin Samek- riaditeľ školy

             

        • Zvyky a tradície počas Veľkonočných sviatkov.
          • Zvyky a tradície počas Veľkonočných sviatkov.

          • Velka_noc(1).pptx​​​​​​​​​​​​​​

            Zelený štvrtok

            podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie, je tento deň, dňom poslednej večere Ježiša Krista s apoštolmi. V očakávaní Veľkého piatku sa prestalo zvoniť a zaviazali sa kostolné zvony – na zvonenie používali rapkáčeklopačky.

            Zelený štvrtok bol zaužívaným termínom prvého výhonu dobytka na pastvu. Rozšírené boli obyčaje spojené s jeho magickou ochranou proti zlým silám a chorobám a na zabezpečenie prosperity: dobytok musel prekračovať žeravé uhlíky, šibali ho vŕbovými prútmi, koňom do hrivy a kravám na rohy uväzovali červené stužky proti urieknutiu. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava a konzumácia zeleninových jedál a cestovín.

             

            Veľký piatok

            deň Ježišovej smrti na kríži, bol dňom prísneho pôstu. Gazdiné varievali na obed bezmäsité jedlá, dlhé zemiakové šúľance s makom alebo praženicou, aby v budúcej úrode, narástli veľké klasy obilia.

            Na Veľký piatok sa chodili ľudia umývať na potok pred východom slnka, starým a chorým ľuďom prinášali vodu domov. V tento deň pripisovali vode ozdravovacie a omladzovacie účinky. Dievčatá si umývali vlasy, aby ich mali dlhé a hebké, chlapci brodievali kone, aby boli bystré.

            Biela sobota

            v sobotu poobede dievčatá farbili vajíčka. Maľovanie vajíčok bolo jednoduché. Najčastejšie ich varili v ozimine (obilí zasiatom na zimu) alebo v cibuľových šupách, aby dostali zelenú alebo okrovú (hnedožltú) farbu. Zdobili ich tiež batikovaním (po zafarbení farbou ostali na vajíčkach biele odtlačky rastlín a kvetov) a vyškrabovaním na jednofarebný základ (ihlou alebo vidličkou škrabali vlnovky, lístky, kvietky a srdiečka).

            Mládenci plietli  z vŕbových prútov korbáče – kocare, s ktorými chodili dievčatá  a gazdiné šibať na Veľkonočný pondelok. V myjavskom regióne ich plietli z 8  alebo z 9 či 14 prútov.

            Veľkonočná nedeľa

            deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (šunka, klobása, huspenina, vajíčka, koláče). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso, prípadne namiesto šunky iba hydina. Bolo sa treba najesť dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka. 

             

            Veľkonočný pondelok

            Vo Veľkonočný pondelok bola od rána šibačka. Pošibáki chodili najprv malí chlapci, za nimi mládenci, nakoniec ženáči. Šibali ich korbáčmi – kocarmi na znak prebúdzajúcej sa prírody. Teda symbolicky odovzdávali silu, zdravie a sviežosť najmä mladým dievčatám, ktoré mali zabezpečiť budúce potomstvo. Odovzdávali im ju prostredníctvom mladého vitálneho prútika (vŕbového – rezali sa na Smrtnú nedeľu, plietli sa na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu).

            Šibali ich so slovami:

            „Šibi, ribi, masné ribi, kus koláča ot korbáča,

            Kázal kadlec, aj kadlečka, abi dali tri vajíčka,.

            Jedno biele, druhé čierne a to tretie zafarbené,

            to je moje potešenje.

            Aj kus babi, abi boli naši radi.“  (Košariská)

             

            Malí chlapci dostávali za odmenu vajíčko (výdušky, zdobené kraslice), koláč, prípadne drobné peniaze. Starších pohostili slivovicou a koláčmi, ženáči chodili len k príbuzným. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Dievčatá mládencom na korbáče uväzovali stužky.

            Keď s mládencami chodil i harmonikár, po vyšibaní dievčat nasledovalo aj spoločné zatancovanie. 

            Šibanie dievčat bolo najviac rozšírené na západnom Slovensku, oblievanie (oblievačka, kúpačka) najviac na východnom Slovensku a na strednom sa aj šibalo, aj oblievalo.

            Typickými veľkonočnými jedlami boli:  prívarky z mladej zeleniny (mali upevniť zdravie a silu), obilninové pokrmy (pozitívny vplyv na úrodu), vajíčka (symbol nového života a plodnosti), bravčové mäso (malo priniesť bohatstvo), v minulosti jahňa, kozľa, neskôr údená šunka a klobásy, mäso.

             

            Veľkonočná tanečná zábava

            Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli na celom území Slovenska veľkonočné tanečné zábavy (prvé po dlhom pôstnom období, kedy boli zakázané). Usporadúvala ich dospelá mládež zväčša v šenku alebo vo väčšom dome, v pondelok či v utorok večer po skončení obchôdzok. Mládenci z vyzbieraných peňazí zaplatili muziku, na ktorú pozvali i dospelé dievčatá. 

            V minulosti (asi do roku 1950) odplácali ženy a dievky mládencom šibačku v utorok (Moravské Lieskové, Stará Turá, Lubina).

          • Druháci- Tvoríme, spievame, hýbeme sa (Prvý jarný deň))

          • Do fotogalérie bol pridaný nový album Druháci- Tvoríme, spievame, hýbeme sa (Prvý jarný deň).

            Vytvor, nakresli, namaľuj... obrázok ako si predstavuješ jar.

            Prvý jarný deň, jarná rovnodennosť - 20. marec 2021 Jarná rovnodennosť znamená, že je viac slnečného svetla a to tým, že sa dni predlžujú, slnko neskôr zapadá a skôr vychádza. Deň a noc sú skoro rovnako dlhé. Príroda sa začína prebúdzať, obnovovať, otepľovať slnečnými lúčmi. Rastliny vychádzajú zo zeme, kvety začínajú kvitnúť, zvieratá sa prebúdzajú a počujeme spev vtákov. Jar je tiež obdobím, kedy môže počasie spôsobiť jarné dažde, veterné dni a dokonca aj záplavy. Jarná atmosféra spôsobuje u ľudí to, že majú pocit už vyjsť do prírody a užívať prvé hrejivé slniečko. Tiež je tento jarný čas vhodný na upratovanie svojho okolia- „jarné upratovanie“.

          • Vzdelávanie po prázdninách.

          • Vážení rodičia, žiaci.

            Vyučovanie po jarných prázdninách pokračuje dištančnou formou (z domu), nakoľko je okres Nové Mesto nad Váhom podľa Covid semafóru v čiernej zóne. Ďalšie informácie o otváraní škôl bude po vyjadrení ministra zdravotníctva  v utorok, kedy sa vyhodnocujú posledné testovania.  

          • Podpora čitateľskej gramotnosti – rozvojový projekt „Čítame radi“

          • Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky vyhlásilo výzvu na podávanie žiadostí o rozvojový projekt „Čítame radi“.

            Výzva bola určená všetkým verejným, cirkevným a súkromným základným školám na nákup detských, mládežníckych kníh a odbornej literatúry pre zamestnancov škôl.

            Na ministerstvo prišlo 1552 žiadostí o rozvojový projekt. Po vyselektovaní duplicitných žiadostí a tých od neoprávnených žiadateľov ich zostalo 1397. Vzhľadom na vysoký počet kvalitne vypracovaných žiadostí, ministerstvo našlo vo svojich rezervách ešte dodatočné finančné zdroje a na základe rozhodnutia výberovej komisie vymenovanej ministrom školstva, vybralo 471 projektov škôl.  Tie získali spolu 348 228 Eur na nákup kníh podľa svojho výberu.

            Aj naša škola sa zapojila do projektu a bola úspešná. Pre školskú knižnicu sa nám podarilo získať 800 eur.

            Školská knižnica je pre nás priestor, v ktorom knihy podnecujú zvedavosť a inšpirujú k objavovaniu v jednotlivých vzdelávacích oblastiach u žiakov, ako aj u učiteľov.

            Kníh na trhu je tak veľa, že je takmer nemožné sa v nich zorientovať. Pri výbere kníh sme sa preto zamerali na podporu vzdelávania vo všetkých predmetoch a do nákupu kníh sme zapojili učiteľov predmetov. Zostavili sme tak zoznam kníh podľa vyučovacích predmetov.

            Veríme, že knihy, ktoré sa nakúpia po predmetoch, budú viac čítané deťmi a s radosťou budú čítať knihy nadšenci pre slovenčinu, matematiku, jazyky, prírodovedu, vlastivedu a geografiu, či históriu.

             

             

             

                                                                  

              

          • Oznam: 15.2. - 19.2.2021

          • Oznamujeme, že "Jarná škola" z dôvodu semafóru RÚVZ - okres NMnV je čierny - nebude. ZŠ bude mať klasické jarné prázdniny. MŠ bude mať otvorené iba pre kritickú infraštruktúru. Pripomínam, že rodič aj zamestnanec pre MŚ a ŠJ musia mať test, alebo výnimku. Testovať sa bude aj v ZŠ 13.2.2021.

          • Oprava tlačív

          • Vážení rodičia, zamestnanci. Ako vždy po 5. hodinách oprava z ministerstva školstva. Nové tlačivá čestného prehlásenia zákonný zástupca a zamestnávateľ. Test nie starší ako 7 dní a kópiu potvrdenia PCR a ANT testu, alebo potvrdenie o výnimke. 

            Nové čestné prehlásenie:

            CP_-_rodic_oprava.docx

            CP_zam_-_oprava.docx

            Za pochopenie ďakujem.

    • Kontakty

      • Základná škola s materskou školou nár. um. Ľ. Podjavorinskej, Školská 346/31, 916 11 Bzince pod Javorinou
      • +421911632336
      • +421 911 632 336 - riaditeľ
        +421 x32 7793257 - zástupca školy
        +421 x32 7793697 - účtovníčka
        +421 x32 7793698 - vedúca jedálne
        +421 x32 7793201, - materská škola
        +421 910 479 910 - zástupca mš
      • Školská 346/31
        916 11 Bzince pod Javorinou
        Slovakia
      • 36125075
      • 2021630259
    • Prihlásenie