Zelený štvrtok
podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie, je tento deň, dňom poslednej večere Ježiša Krista s apoštolmi. V očakávaní Veľkého piatku sa prestalo zvoniť a zaviazali sa kostolné zvony – na zvonenie používali rapkáče a klopačky.
Zelený štvrtok bol zaužívaným termínom prvého výhonu dobytka na pastvu. Rozšírené boli obyčaje spojené s jeho magickou ochranou proti zlým silám a chorobám a na zabezpečenie prosperity: dobytok musel prekračovať žeravé uhlíky, šibali ho vŕbovými prútmi, koňom do hrivy a kravám na rohy uväzovali červené stužky proti urieknutiu. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava a konzumácia zeleninových jedál a cestovín.
Veľký piatok
deň Ježišovej smrti na kríži, bol dňom prísneho pôstu. Gazdiné varievali na obed bezmäsité jedlá, dlhé zemiakové šúľance s makom alebo praženicou, aby v budúcej úrode, narástli veľké klasy obilia.
Na Veľký piatok sa chodili ľudia umývať na potok pred východom slnka, starým a chorým ľuďom prinášali vodu domov. V tento deň pripisovali vode ozdravovacie a omladzovacie účinky. Dievčatá si umývali vlasy, aby ich mali dlhé a hebké, chlapci brodievali kone, aby boli bystré.
Biela sobota
v sobotu poobede dievčatá farbili vajíčka. Maľovanie vajíčok bolo jednoduché. Najčastejšie ich varili v ozimine (obilí zasiatom na zimu) alebo v cibuľových šupách, aby dostali zelenú alebo okrovú (hnedožltú) farbu. Zdobili ich tiež batikovaním (po zafarbení farbou ostali na vajíčkach biele odtlačky rastlín a kvetov) a vyškrabovaním na jednofarebný základ (ihlou alebo vidličkou škrabali vlnovky, lístky, kvietky a srdiečka).
Mládenci plietli z vŕbových prútov korbáče – kocare, s ktorými chodili dievčatá a gazdiné šibať na Veľkonočný pondelok. V myjavskom regióne ich plietli z 8 alebo z 9 či 14 prútov.
Veľkonočná nedeľa
deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (šunka, klobása, huspenina, vajíčka, koláče). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso, prípadne namiesto šunky iba hydina. Bolo sa treba najesť dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka.
Veľkonočný pondelok
Vo Veľkonočný pondelok bola od rána šibačka. Pošibáki chodili najprv malí chlapci, za nimi mládenci, nakoniec ženáči. Šibali ich korbáčmi – kocarmi na znak prebúdzajúcej sa prírody. Teda symbolicky odovzdávali silu, zdravie a sviežosť najmä mladým dievčatám, ktoré mali zabezpečiť budúce potomstvo. Odovzdávali im ju prostredníctvom mladého vitálneho prútika (vŕbového – rezali sa na Smrtnú nedeľu, plietli sa na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu).
Šibali ich so slovami:
„Šibi, ribi, masné ribi, kus koláča ot korbáča,
Kázal kadlec, aj kadlečka, abi dali tri vajíčka,.
Jedno biele, druhé čierne a to tretie zafarbené,
to je moje potešenje.
Aj kus babi, abi boli naši radi.“ (Košariská)
Malí chlapci dostávali za odmenu vajíčko (výdušky, zdobené kraslice), koláč, prípadne drobné peniaze. Starších pohostili slivovicou a koláčmi, ženáči chodili len k príbuzným. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Dievčatá mládencom na korbáče uväzovali stužky.
Keď s mládencami chodil i harmonikár, po vyšibaní dievčat nasledovalo aj spoločné zatancovanie.
Šibanie dievčat bolo najviac rozšírené na západnom Slovensku, oblievanie (oblievačka, kúpačka) najviac na východnom Slovensku a na strednom sa aj šibalo, aj oblievalo.
Typickými veľkonočnými jedlami boli: prívarky z mladej zeleniny (mali upevniť zdravie a silu), obilninové pokrmy (pozitívny vplyv na úrodu), vajíčka (symbol nového života a plodnosti), bravčové mäso (malo priniesť bohatstvo), v minulosti jahňa, kozľa, neskôr údená šunka a klobásy, mäso.
Veľkonočná tanečná zábava
Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli na celom území Slovenska veľkonočné tanečné zábavy (prvé po dlhom pôstnom období, kedy boli zakázané). Usporadúvala ich dospelá mládež zväčša v šenku alebo vo väčšom dome, v pondelok či v utorok večer po skončení obchôdzok. Mládenci z vyzbieraných peňazí zaplatili muziku, na ktorú pozvali i dospelé dievčatá.
V minulosti (asi do roku 1950) odplácali ženy a dievky mládencom šibačku v utorok (Moravské Lieskové, Stará Turá, Lubina).
